Hodina náboženstva

toto vzniklo v mojej hlave počas hodiny náboženstva u nás na škole...
----------------------------------------------------------------------------------

Odkedy od cirkvi o Kristovi a Bohu vieme,
dejiny učia o bolesti a zabíja sa v ich mene.

Viera. ktorá životom viesť mala,
a trpiacim nádej mala dať.
Človeku krídla vzala,
nútila ho rozum zabíjať.

Stretol som Boha, veľmi smutný pán.
Ruky mal krvavé, prepáčte že som tak drzý.
Tvár celú zničenú, plnú hnisajúcich rán.
V očiach hejno čiernych vrán, po lícach stekali mu slzy.

Za ideál mladý muž zahodil svoj život a na kríži visel.
Ľudia všetko prekrútili!
Boh, ideál, zomrel,
všetko stratilo svoj zmysel.

Jen si pískej fašisto!

co to leze ze své skrýše?
fašista a težce dýše
jen si pískej fašisto
spojenci jdou naisto
jen si vrzni, jen si vrzni
američané jsou v plzni
a sovietske tanky jsou
nedaleko za prahou
češi v britských odílech
mají spěch, mají spěch
ze všech stran, ze všech stran
pálí český partizán
písen už ti dobře nezní
jdou sem političtí vezni
dovrzal si fašisto tu svou písen smrti
spojenci jdou naisto společne te drtí
kde je ten co nosil knír?
válka není, všude mír

Trpazlícka

Na pasece u lesa,
tam je elfú dav.

Vlítnem hoši zrána na ně,
rozbijem pár hlav.

Zjistíme si zdali pořád,
neumí se prát,
ono se to nevyplácí trpaslíky srát!

Ach to by boli vojny...

Pozmeňme trochu rozhodnutie vlády
a povolajme ženy do armády
nech miesto mečov tasia svoje vnady
ručím vám za to urobia to rady

Nech zlikvidujú smrtonosné delá
namiesto diel nech hebké ženské telá
zaujmú pozície palebné
Ach to by boli vojny malebné

Namiesto zbraní cvengot lacných šperkov
namiesto guliek ňadrá beloskvúce
namiesto ohňa rozvášnené srdce
namiesto pušiek za klobúkom pierko

Ach to by boli vojny malebné

Namiesto čižiem ligotavé oči
a miesto boja prehýrené noci
namiesto šíkov nežné markytánky
čo majú pôvab vykradnutej banky

Ach to by boli vojny malebné

Namiesto krvi tečú ťažké vína
viem naisto že guľka neskosí ma
keď ženy pôjdu smelo do útoku
nebudem kryť sa spredu ani zboku
podľahnem vďačne milým nepriateľom
nech prikryjú ma svojím bielym telom
prečo by som sa smrti bál?
Ony sú vojsko
ja ich generál

L+S

Hardware

Ľudia od IT dokážu zabíjať čas naozaj hodnotnými úvahami...a to sa mi na nich páči!

Odpoveď Igorovi

Milý Igor Timko, pokúsil som sa, najlepšie, ako som vedel, odpovedať aspoň
na tie najdôležitejšie z otázok, ktoré si dokázal vtesnať do úžasných troch
minút nefalšovaného košického popu.

Čím to je, že rieka do mora sa vlieva?
Som rád, Igor, že začínaš ľahšími otázkami. Myslím, že aj sám by si na to
prišiel, veď ak ste aj na konzervatóriu fyzike veľa nedali, v Zlatej bráne
hádam bola nejaká pesnička s touto tematikou.
Môže za to gravitácia a vďaka nej si rieky obľúbili tiecť dole kopcom.
I keď sa ti z pohľadu ponad Latoricu môže stať, že ide po rovine, v
skutočnosti je to dole kopcom. A keď už idú rieky dole a dole, tak dôjdu až
k tomu, čo je najnižšie: k moru. Ak by si však pred nejakým morom vykopal
dosť veľkú priekopu, čo by sa ti pri mobilizácii všetkých tvojich fanúšikov
mohlo podariť, rieka by nestiekla do mora, ale rovno do tej priekopy.

Čím to je, že ten, čo nevie spievať, spieva?
To už je ťažšia otázka. Odpovedí je toľko, čo zrelých klasov na pšeničnom
poli - a všetky môžu byť správne. Nepatrí sa však byť taký krutý k spevákom
len preto, že nevedia spievať. Ako by za to niekto mohol, že nemôže spievať.
Prejav svoju zhovievavosť a buď v tomto žiarivým vzorom svojim fanúšikom.
Aj oveľa horšie veci sa predsa dejú vo svete. Sú trebárs kapely, čo hrajú a
vydávajú albumy, a pritom znejú ako nepodarené odvary svojich
socialistických vzorov spred dvadsiatich rokov. No veril by si tomu?

Čím to je, že mladí netúžia byť múdri?
Igor, skromnosť, ktorá z teba hovorí, je… ach, až priveľká. Veď ty sám
najlepšie vieš, koľko albumov No Name sa predalo a predáva. A sú to mladí
ľudia, čo si ich kupujú. Čo už môže byť lepším dôkazom ich neskrotnej žiadze
po múdrosti, ak nie strohý empirický fakt, že sa chcú za zvukov dušu
povznášajúcich harmónií učiť od tých najdokonalejších? Nie, nie, určite
nemôžeš túto otázku myslieť vážne.

Čím to je, že ženy ukryté sú v púdri?
Teda majstre, hlboko sa skláňam pred touto metaforou. Myslím, že od čias
"skoč do kabáta" som na lepšiu v slovenskej hudbe nenarazil, je však pravda,
že ešte stále nemám napočúvané albumy Desmodu. Ale k veci. Ženy sa maľujú,
aby boli pekné. Pekné chcú byť, aby sa páčili. Zvláštnosť života ťažko
vyjadriteľná slovami je však v tom, že sa chcú páčiť nie ostatným, ale
predovšetkým samy sebe. Problém nastáva, ak im ich obľúbený chlap povie, že
sa mu nepáčia. Vtedy sú z toho nešťastné, a to napriek očividnému faktu, že
samy sebe sa celkom páčia. Osobne tomu pramálo rozumiem, nuž ale nie ja, lež
ty si tu básnik života a muž zo snov obyvateliek dievčenských internátnych
škôl a nápravnovýchovných zariadení.

Čím to je, že Mesiac so Slnkom sa strieda?
V skutočnosti sa, milý Igor, striedajú akurát tak futbalisti, hokejisti a
ponožky medzi sebou, aj to len v prípade núdze, keď práčka nefunguje viac
ako tri týždne.
Mesiac so Slnkom sa nestriedajú. Slnko sa nehýbe vôbec a Mesiac okolo neho
obieha zároveň s tým, ako obieha okolo Zeme. Že sa striedajú, sa ti zdá len
preto, že raz je s tebou Zem otočená k jednému a raz k druhému. Ale ak sa
počas koncertu budeš chvíľu pozerať na gitaristu a potom chvíľu na bubeníka,
tiež to neznamená, že by sa striedali. I keď teoreticky by sa mohli a nikto
by si to nevšimol.

Čím to je, že na Zemi blahobyt a bieda?
Je to tým, že bohatstvo do svojich rúk chamtivo kumuluje úzka vrstva boháčov
vlastniaca výrobné prostriedky a vykorisťujúca široké masy bezmocných
chudobných pracujúcich. Tento systém spôsobuje, že bohatí vykorisťovatelia
majú veľa peňazí a chudobní pracujúci majú akurát tak veľa detí. Ber to však
z tej lepšej stránky. Bohatí vykorisťovatelia si tvoje albumy kupujú a tá
zasraná bedač proletárska si ich nelegálne napaľuje.

Čím to je, že leto nenávidí jeseň?
Priznávam, drahý môj, že vôbec netuším, kam týmto mieriš.. Počas svojej
takmer 29-ročnej praxe som nespozoroval ani jeden prípad otvorenej nenávisti
medzi oboma ročnými obdobiami. Je možné, že leto nenávidí jeseň len veľmi
skryto, ale, žiaľ, toto neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Si si istý, že si sa
nechcel spýtať niečo iné, čo by sa ti rýmovalo s ďalšou vetou?
Napríklad:
"Čím to je, že v lete chytím pleseň?"

Čím to je, že kritik nenapíše pieseň?
Tiež zaujímavá otázka! Viem, nie je to slušné, ale dovoľ mi odpovedať
protiotázkou: Čím to je, že obrábač kovov nespraví poriadne resekciu slepého
čreva? A ver tomu, že keď tomu obrábačovi po resekcii zabudnú v bruchu
nožnice a sadu tampónov, bezpečne to spozná. I keď je pravda, že sám by si
tú operáciu aj tak nespravil lepšie.

Čím to je, že dym z cigarety stúpa?
Ďalšia fyzikálna otázka - zdá sa, že knižka Ako funguje svet by pre teba
nemusela byť až takým zlým darčekom.
Dym z cigarety stúpa, pretože je teplejší ako okolitý vzduch a teplý vzduch
sa vždy derie nahor. Ak si to chceš odskúšať v praxi, sprav stojku a prdni
si - podľa všetkého by si to nemal vôbec cítiť.

Čím to je, že husle rozozvučia iba sláky?
Niet nad praktické príklady. Igor, vezmi do pravej ruky husle, prípadne
popros niektorého z desiatok bratov, aby ti ich na chvíľu podržal..
Uisti sa, že pri sebe ani ty, ani žiadny z bratov nemáte žiadny slák a potom
do strún huslí jemne ďobni ľubovoľným z prstov. Rozozneli sa, však? A
rovnako by zneli, keby si ich hodil o zem, alebo sa nimi nechal od bratov
ovaliť po hlave. Niektoré veci treba proste len skúsiť.

Čím to je, že lietať nedokážu ľudia, ale vtáky?
Krídla umožňujúce vztlak, duté kosti redukujúce hmotnosť, aerodynamicky
tvarované telo šetriace energiu a odvaha hodiť sa z kandelábra kombinovaná s
pevnou vierou vo vlastné schopnosti účinne použiť aspoň niektoré z vyššie
uvedených vrodených predispozícií na lietanie. To je tá lúčavka kráľovská
zaručene rozpúšťajúca tvrdé jadro problému prirodzenej aviatiky.

Čím to je, že maliar uznania sa dočká, až keď zavrie svoje oči?
Ľahká odpoveď! Preto, lebo vo výtvarnom umení rovnako ako v hudbe platí, že
skutočným umelcom všetko uznanie počas života vyžerú všelijakí povrchní
prízemní čarbali a kvákali produkujúci kolotočárske melódie a gýčové obrazy
pre osprostené masy. Príklady, keď si ľudia obľúbia niečo hodnotné, sú veľmi
zriedkavé. Osobne si myslím, že okrem tvojej hudby a Rapošových filmov na
Slovensku nič také ani neexistuje. Ale to je len môj veľmi subjektívny
názor, rozhodne by som sa nechcel dotknúť fanúšikov IMT Smile, Elánu a
Ibrahima Maigu.

Prečo sú veci tak, jak sú?
Ach, Igor, musím uznať, že aj keby tvoja pieseň obsahovala len túto jedinú
otázku, bola by hodná nekonečnej priazne. Áno, teraz si hlboko načrel.
Filozofické hlavy hľadajú odpoveď na rovnakú otázku tisícky rokov, píšu
elaboráty, míňajú granty, utiekajú sa do samoty uprostred lesov, a ty
dokážeš rovnaký problém s dych vyrážajúcou jasnosťou predostrieť priamo z
rádia, tak aby aj cnostná trinásťročná panna objímaná mohutnými pažami
svojej životnej lásky uprostred diskotékového parketu Domu kultúry vo
Svidníku pocítila obrovskú ťarchu týchto slov. Ale aby som sa ti okrem
bezbrehého pochlebovania pokúsil aj odpovedať.
Veci sú také, ako sú, pretože tak, ako sú, spĺňajú dva podstatné princípy.
Prvým je princíp neprotirečenia. V súčasnej konfigurácii všehomíru si v ňom
nič neprotirečí, lebo keby si protirečilo, nemohlo by to fungovať ani tak,
ako to funguje. A druhým je princíp dostatočného dôvodu. To znamená, že
existuje nejaký pádny dôvod, prečo veci sú práve tak, ako sú, a nie nejako
inak. Keby tento princíp nebol dodržaný, boli by veci nie tak, ako sú, ale
inak. Dôvodom môže byť to, že potom by si musel spievať "A prečo veci nie
sú, jak sú, ale inak sú?", čo by si jednak v koncertnom vytržení nemusel
ustáť s dychom a jednak by to zbytočne naťahovalo celú pieseň a netrpezliví
rádioví moderátori by ti do nej skákali výzvami na telefonický kontakt s
poslucháčmi.

A to je všetko! Dalo to veľa práce, ale som presvedčený, že nebola márna.
Teraz, keď už poznáš odpovede na všetky tvoje otázky, snáď už nebudeš cítiť
nutkavú potrebu sa ich neustále pýtať a rovnako to pochopia aj spriaznení
rádioví dramaturgovia. Že si to ty, nemusíš mi ďakovať, bohato postačí, že
ak najbližšie nebudeš niečo vedieť, spýtaš sa priamo, trebárs mailom, alebo
telefonicky, alebo faxom, alebo potrubnou poštou, alebo prídeš osobne, ale v
žiadnom prípade o tom nenapíšeš ďalšiu pesničku.

S úctou tvoj

Egon

Deja vu?

Keby sa história opakovala, všimli by sme si to?

Pre vysvetlenie:
Vľavo je Adolf Hitler a za ním v pozadí horiaca vládna budova (parlament), ktorú dal podpáliť on, a obvinil z toho komunistov, aby ich mohol zlikvidovať.
Vpravo je G. W. Bush a v pozadí horiace WTC...

Venovaná

jedna moja báseň staršieho dáta...
---------------------------------------------------------------------------------------

Zabudnutý sedím v rohu tmavej miestnosti,
hrdlo mi zviera od úzkosti.

Obklopuje ma len zima, tma a temnoty moc,
celý môj život je len mrazivá noc.

Od okna čo na ňom záclona mátožne povieva,
ako kŕdeľ vrán bezzubá starena sa mi posmieva.

Jej spoločnosť pre mňa nie je žiadna novota,
sprevádza ma neustále, jej meno je Samota.

Ticho pretne náhle strašný tón,
lámanie tisícou kostí a umierajúcich ston.

Z tmy oči, dva ohnivé rubíny svietia,
prišli so po mňa, démoni z podsvetia.

Temnotou preblesklo mrazivé svetlo vytasených čepelí v krvavom ohni odliatych,
zasmiali sa smiechom neveselým, smiechom prekliatych.

Dlhé, ako hadi zvíjajúce sa nože,
„Teraz už zachrániť nič ťa nemôže!“

Padám do prachu, padám na tvár, pokorený tíško si zúfam.
opustila ma posledná nádej, už ani len nedúfam.

Vzduchom sa mihla čepeľ kalená,
sťa divoká šelma, zahryzla sa do môjho ramena.

V srdci bolesť, podobná ľadovej ihlici,
zostalo v ňom pusto, chlad a beznádej ako po víchrici. .

Či to bol zázrak a či cesta osudu pochybná,
zrazu stála tam, Deus ex machina.

Tak bezchybná a krásna,
zažiarila do tmy noci ako hviezda jasná.

Pod jej pohľadom topím sa ako svieca do ktorej horúca čepeľ sa vnára,
nemôžem tomu uveriť, vlastné oko ba som vyhlásil za klamára.

Svojím úsmevom démonov v prach a popol mení,
v celom šírom svete krásnejšieho neni.

Vždy keď ku mne prehovorí,
beznádej sa stráca a úzkosť zhorí.

Vernosť jej prisahám, na kolenách kľačím,
večnú lásku sľúbim, veď jej, iba jej za svoj život vďačím.

Úvodník

Toto je historicky prvý post v tomto blogu, takže som pi tejto udalosti trochu nervózny...
Začal by som tak trochu obšírne...
Práve som mierne stresových stavoch z konca školského roku takže písmo môže byť mierne roztrasené.
Nie že by som vás k niečomu nútil, ale v júny budete všetci do nohy v Nitre na ParCone aby bolo jasné!!!
No ale dosť už bolo úvodných rečí, pristúpme k základnej veci...teda týmto považujem svoj blog za otvorený!!!